propovedati
проповедатиpropovédati · /propoʋěːdati/ · imperfective
VERB
-
(in religion) to preachSveštenik je propovedao o praštanju. — The priest was preaching about forgiveness.Apostoli su propovedali jevanđelje po celom svetu. — The apostles preached the gospel all over the world.
-
(+ acc.) to preach; to advocateTa stranka propoveda mržnju prema strancima. — That party preaches hatred of foreigners.On propoveda zdrav život, a puši kao Turčin. — He preaches healthy living but smokes like a chimney.
-
colloq. to lecture; to moralizeNemoj mi propovedati, znam šta radim. — Don't lecture me, I know what I'm doing.
Used with the accusative (propovedati mir) or with "o" + locative (propovedati o ljubavi).
Synonyms:
Conjugation, imperfective
| Present tense | |
|---|---|
| ja | propovedam |
| ti | propovedaš |
| on/ona/ono | propoveda |
| mi | propovedamo |
| vi | propovedate |
| oni/one/ona | propovedaju |
Past tense: propovedao, propovedala, propovedalo · propovedali, propovedale
Future: propovedaću, propovedaćeš, propovedaće, propovedaćemo, propovedaćete, propovedaće
Imperative: propovedaj
AI
Updated 30 September 2026